nedeľa 26. augusta 2018

blogger shooting


Okno.... stalo sa vám to už niekedy? Okno po žúrke, okno v písaní alebo tvorbe? Ja som ho dostala 1.x teraz.... ale nie to po žúrke. Veru nebola som ešte nikdy opitá tak, žeby som si nič nepamätala :D O tom som ale nechcela. Dnes totižto píšem práve o tom okne v písaní a v blogovaní samotnom.
Moja hlava ako keby stratila nápady. Aj keď, to by som klamala samú seba, nápady vždy prídu ale keďže si ich nezapíšem, tak presne tak ako rýchlo prišli aj odídu. Vždy som bola v tom, že takéto niečo sa mne nestane. Lebo ja mám pocit, že v mojej hlave víry toľko nápadov až je to nakoniec naopak a neviem čo skôr. Tie potom ostávajú len tak kdesi ležať, zabudnuté bez realizácie. Pritom niektoré tie nápady naozaj nie sú na zahodenie... (oh to si asi myslím iba ja sama) Aktuálne však cítim, že mám v hlave prievan. Otvorené okno, ktoré sa nedá zavrieť lebo tá búrka (pocitov) je silnejšia ako snaha to zavrieť. Hold treba mi dovolenku. Do tej už mám iba pár dní. Presne sú to 3 čarovné dni a budem dovolenkovať. Konečne. Síce svoju búrku pomaly prekonávam a už som konečne okrem toho čo píšem teraz napísala aj pár riadkov predtým, stále to nie je ono. Asi teraz čakáte ako vám sem napíšem tipy, vďaka ktorým som sa posunula vpred. Bohužiaľ však nie. Na instagrame som sa vás pýtala čo pomáha vám. Rady ste mi dali super, také fajné motivačné. Pritom som však aj ostala, teda nie žeby som ich nevyskúšala. Avšak neúčinne. Popravde nemyslím si, že je niečo čo vaše okno ( ak to nie je to žúrkové) urýchli. Jednoducho to asi tak má byť. Vaše telo a myseľ sa rozhodne zresetovať a vy s tým proste nič neurobíte. Len sa tomu treba "poddať", oddýchnuť si, netlačiť na pílu a tak ako to okno príde, presne tak aj samo odíde. Jednoducho to tak je... Ja som svoj boj s týmto obdobím vzdala. Venovala som sa iným veciam a konečne som si začala svoje nápady značiť. Oh to mi na to trebalo toľko rokov aby som to konečne začala robiť?! (hnevám sa na seba, že som to neaplikovala skôr) A viem, že síce je to pomaly na dobrej ceste ale ešte tomu treba nechať tých pár dovolenkových dní. Mimochodom ak za tie dni nebudem reagovať, nebojte sa to som len nastavila všetky plánovacie apky aby robili za mňa a ja som na mieste kde ani signál na mobile nemáte nie to ešte internet.
***
Dnes som vám ale chcela aj povedať niečo k blogovaniu a síce aj keď teraz to tak nevyzerá mám ho rada a robím ho s chuťou. Moje začiatky boli veselé videla som v blogu skvelú príležitosť si prezentovať značku a zvýšiť tak svoje predaje. Realita bola ale iná, za tých pár mesiacov som zistila, že to nie je tak easy ako to vyzerá. Značku, ktorú som prezentovať chcela som nakoniec nepriamo poslala do záhuby, lebo som si vytvorila nový koncept, ktorý požieral viac môjho kreatívneho času ako som myslela a stará značka išla bokom. Veď aj tak nemala potenciál. Vznikol tak ale blog ala môj mini "denníček". Vďaka, ktorému som začala spoznávať aj iné blogy a veľa inšpiratívnych a talentovaných žien - blogeriek. Spoznala som, ženy s ktorými rada komunikujem aj dodnes online a dokonca som mala tú možnosť práve vďaka blogu mnohé z nich spoznať aj osobne. A viete čo? Ja som tomu vďačná, že mi blog toto všetko do života priniesol. Že vďaka blogu už viem čo to o tvorbe stránky, SEO a iných technických veciach, ktoré k blogovaniu patria. Že vďaka blogu som objavila instagram a opäť ďalšiu dávku inšpiratívnych žien - blogeriek. Hlavne, že mi do života priniesol to čo mi tak trochu chýbalo už pri tvorbe. Slobodu a voľnosť. Som rada, že aj vďaka blogovaniu vznikol projekt Bloger Bazar a že vďaka tomu sa 2x do roka stretnem s týmito super babami aj mimo nejakých eventov a pod. Páči sa mi ako vieme niektoré blogerky medzi sebou spolupracovať a som rada takýmto spoluprácam, lebo je to opäť niečo iné. Takto som si napríklad dala ja spoločný collab s Romilikes (mohli ste vidieť tu), s ktorou sme sa nasmiali jedna radosť. Lebo je to žena plná optimizmu aj v momentoch kedy by iný hundrali. No a teraz sa nám spontánne podarilo fotenie s Kejmy, ktorú síce už nejaký ten piatok máme v Bratislave ale táto žena je rozlietanejšia ako lety v Bratislave. O to viac som sa tomu tešila, lebo ona je zas tak jemná a láskavá žienka. Ide z nej tiež optimizmus a neskutočná ochota. Obe sú proste slniečka a keby som nemala blog nikdy ich ani neobjavím. Čo by naozaj bola veľká škoda. Neboli by ani ďalšie spolupráce, ktoré chystám a nenaučila by som sa ani tých mnoho nových vecí, ktoré som sa naučila. Takže aj keď miestami v blogovaní stagnujem a nie som ten "ukážkový" bloger čo dá pravidelne von článok, milujem túto časť svojho života, ktorá ma nesmierne napĺňa a som za ňu naozaj rada. Aj keď je to občas náročné ale čo dnes nie je, že? Dosť bolo môjho rozcítenia, poďte si radšej pozrieť ako dopadla naša spontánna spolupráca s Kejmy.











dress- F&F / handbag & shoes - Deichmann / hat - H&M (old) / glasses - Izipizi via Zoot / black ring - OVÁ
***
lady Kejmy outfit - HERE


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára