streda 8. novembra 2017

forever or never



Hovorí sa, že sme si strojcom svojho vlastného šťastia. Do určitej miery s tým súhlasím a do ďalšej zas nie. Ono to tak úplne nie je. Áno sami si môžeme za niektoré veci, že si kazíme deň negatívnym zmýšľaním a celkovým naladením. Mnoho vecí vieme ovplyvniť ale je ich veľa, ktoré nie.
Napríklad také zdravie. Vážime si ho ale zároveň nie. Našim životným štýlom akým fungujeme si veľakrát pripíšeme rokmi k svojmu telu nejaké tie ťažkosti. Samozrejme nie každý z nás. Niekto sa tak narodí a to bohužiaľ v mnohých prípadoch nemá ako ovplyvniť. Prečo to tak je by ma niekedy zaujímalo. Naozaj. Viete, ľudia ktorý si za zdravotné problémy môžu sami si to podľa mňa do určite miery uvedomujú. Preto ich občas ani neriešia až tak veľmi, aj keď by stále mali. No čo ľudia čo sa s danými zdravotným ťažkosťami narodia? Či už tými väčšími alebo menšími? Ako je to s nimi? Z vlastnej skúsenosti viem, že veľmi ťažko. Napríklad ja. Som si vedomá, že za niektoré problémy si môžem aj ja sama ale mám mnoho zdravotných problémov, ktoré sa so mnou ťahajú od dectva. Najhoršie na tom je, že slovenské zdravotníctvo je tak zle celé postavené, že vlastne nikdy sa nedostanem k vyriešeniu problému. Realita. Krutá ale realita. Prečo to vlastne píšem? Lebo viem, že nie som jediná s týmto problémom a niekedy má človek potrebu zdieľať aj svoj problém s inými ľuďmi. Nemyslím, tým zdravotným ale s tým ohľadne toho zdravotníctva. Raz mi niekto povedal, že zdravie sa nedá kúpiť. Zas z určite časti mal pravdu a z tej druhej nie. V dnešnom divnom svete totižto ak nemáte peniaze, záhadne sa budete ťahať po doktoroch s jedným "nevinným" problémom roky, až kým raz opäť záhadne na niečo pomaly nezomriete. Neviem či v tom horšom alebo lepšom prípade vás odbijú hneď na začiatku, že ste určite to drvivé % ľudí čo má presne ten istý problém ako ostatným xy %, lenže čo ak nie a vlastne celá diagnóza bola zlá a kopec rokov do vás zbytočne pchali lieky. Vráti vám to niekto? Nie ani po finančnej ani po zdravotnej stránke. V dnešnej dobe je to presne o tom či máte peniaze alebo nie. Vtedy si už viete zaplatiť aj odborníkov, ktorý sa o daný problém reálne aj zaujímajú a nezaškatuľkujú vás do väčšiny populačných problémov. Problém je, že 90% týchto odborníkov sú súkromníci tj. súkromné kliniky. V niektorých prípadoch dokonca aj tam kvalita pokulháva. Tak potom komu veriť v tomto svete a ako prísť na problém, čo vám je keď na to vlastne nevedia prísť ani tí doktori? Alebo len nechcú? Či chcú ale proste sú ako súkromné ambulancie a pokiaľ nebudete platiť máte smolu? Mám asi veľa otázok na tento divný svet :) No je to tak, nepokladám sa za chudobnú, neživorím ale ani nie som priemer slovenských platov. Keď si však vezmem komplexne posledné 3 roky moje problémy s očami, išli do toho neskutočné peniaze. Nebyť rodiny asi sa nedoplatím. Druhá vec je, že aj tak som nemohla ísť k tým najtopkovejším doktorom. (mimochodom pred mesiacom, som sa dozvedela že doktora ktorého mi odporučili ako top očného, tak je len človek čo z vás ťahá peniaze... oh do akého sveta sme sa to dostali, keď zdravie je len o hre s peniazmi, zdravie ktoré má byť najvzácnejšie...asi som si zodpovedala otázku, zdravie je najvzácnejšie tak prečo jeho liečenie nespeňažovať, že?) Teraz si zoberme koľko je na svete ľudí čo nemá ani to čo mám ja a to teda naozaj nemám veľa, keďže ako som spomínala nepatrím ani do tohto ich štatistického priemeru. Ako to majú chudáci riešiť oni? Dnes asi možno zniem trochu depresívne. Mrzí ma to ale za 3 roky trápenia, hľadania, zisťovania ma to naozaj asi trochu dostalo. Nájsť doktorov čo vás vezmú v Bratislave, keď máte na občianskom Levice je tiež u mňa príbeh sám o sebe. No a vlastne ak ho už konečne nájdete, nezistíte nič len to čo ste vedeli. Dostanete kvantá liekov, lebo aj tak nevedia čo vám je a začína ďaľšia cesta trápenia, hľadania a zisťovania. Len o niekoľko eur mesačne ľahších.  Uvidíme, ktorá verzia bude realitou, či zistím môj problém alebo skôr oslepnem. Nebojte sa, blogovať a tvoriť by som ani potom neprestala :D Haha. Odpusťte mi ale dnes to bolo trochu iné ako ste možno odo mňa čakali. Hlavne keď som sem dala tak krásne jesennú atmošku s mojimi novými obľúbenými šatami, vktorých keď sa prechádzam tak mám potrebu sa stále usmievať. Najlepší kúsok, ktorý som mohla objaviť na Bloger Bazar akcii u blogerky Timea Timbo. (nebudem vám klamať mám ešte nejakých obľúbencov z tejto akcie na rovnakej zamilovanej úrovni ako mám šaty) Vďaka nim aspoň na mne nevidieť tie smutné chvíľky. Tie sa snažím ešte zaháňať textom na mojej novej koženke, ktorá síce stála majland ale stála mi za to. Je to top favorit mojej jesene ako ste si mohli všimnúť aj z iných fotiek a tiež z instagramu. A ten jej nápis, to je niečo čo v živote potrebujem. Slovné motivácie, ktoré mi spravia deň a veru nápis "FOREVER OR NEVER" je aktuálne to čo ma vždy "nakopne" k ďalšej motivácii. Máte to tak aj vy? Keď sa rozčuľujete nad niečím alebo vás niečo trápi, tak vás zvyknú namotivovať nejaké citáty, kréda či proste len nejaké obyčajné trefné slovné spojenia? Napíšte mi ako ste na tom vy, a pokojne napíšte aj svoj názor na to naše zdravotníctvo a choroby ako také. S radosťou podiskutujem a budem rada aj keď ma niekto presvedčí o tom, že to nie je až také zle, ako sa mi zdá. Nabudúce už prídem s niečím veselším sľubujem :)

1



photo by Oknaj Lehcim, Nikon D5300

dress- timea-timbo from #blogerbazar / shoes - Deichmann / jacket - Asos / handbag & earrings- z druhej ruky / sunglasses - eBay

3 komentáre:

  1. Odpovede
    1. Ďakujem krásne a veru ja som sa do nich zamilovala na 1. pohľad :)

      Odstrániť
  2. Já si nemůžu najít zubaře. Nejprve jsem chodila k řeznici, která mojí mamce ani neumrtvila lokálně zub a tahala jí z něj nervy. Potom jsme roky měli docela hodnou zubařku, která sice byla starší, ale věděla, co dělá. Bohužel zemřela. Začli jsme tedy chodit k Ukrajinci. Jednou jsme šli celá rodina objednaní na kontrolu... Odstěhoval se. Ani nám to neřekl! :D Tak jsme šli každý k jinému zubaři. Já byla u zubařky, která ze mě jen tahala prachy a v ordinaci jsem čekala i 4!!!! hodiny. Pak jsem chodila opět k Ukrajincům, se kterými jsem byla strašně spokojená, ale opět - odstěhovali se. Teď chodím k zubaři, který mi řekl, že dva malé kazy mě vyjdou na 2 400 korun. Malém jsem dostala infarkt. Nakonec jsem zjistila, že na internetu mají v ceníku, že to je zdarma. Nechápu to. :/ Raději se k doktorům moc necpu. Nemám na to jako student peníze.

    OdpovedaťOdstrániť