black & white


Minulý týždeň ma kolegyňa milo prekvapila keď som sa náhodou dozvedela, že si moje články na tomto blogu aj číta. :)
Popravde som očakávala, že 90% mojich blízky ani neotvorí tieto moje blogové články a keď aj, tak maximálne preskrolujú foto a dajú krížik. Je však príjemné zistiť, že si to niekto aj prečíta a dokonca keď vám povie, že nechápe kde na to beriem energiu a čas, hihi. Veru ja som taký bláznivý workoholik, že sa tomu ani nečudujem. Dobre, dobre workoholik nie lebo živiť ma to neživý, tak ako moje tvorenie. Zatiaľ som v štádiu keď môžem maximálne s radosťou tvrdiť, že to je moje hobby. Písanie ako také ma svojim spôsobom ukľudňuje a tiež učí novým veciam a to je jedna z vecí čo ma na ňom s chuťou baví. Páči sa mi dávať svoje pocity, názory a momenty najavo. Aspoň toľko nerapocem medzi ostatnými (hah čo tu budem klamať rapocem stále bez prestávky aj tak). Je to však niečo čo mi naozaj dáva akýsi pocit odreagovania od iných starostí a povinností. Však blogerky asi viete o čom tu píšem, či? Možno by si niekto teraz pomyslel, že prečo sakra keď tvorím mám potrebu blogovať a ešte to tu aj ospevovať. Niežeby som svoju tvorbu nemala rada to nie ale keď máte jednoducho termíny na akcie alebo nejaké plány a pod. začne byť tvorba svojim spôsobom povinnosťou ako hobby. Jednoducho  to nejde tak ako predtým, že si poviete dnes netvorím lebo sa mi nechce alebo nemám inšpiráciu. Akcie ani zákazník nepočkajú deň dva kým ma "chytí slina". Áno vedela som to už na začiatku, že to tak raz bude a nesťažujem sa. Len aj práve kvôli tomu si povedala, že potrebujem niečo čo nie povinnosťou. Áno snažím sa pridávať články pravidelne ale nie je to stanovené. Sami viete, čo ma pravidelne sledujete že mávam výpadky v písaní, lebo jednoducho nestíham a potom zas mám dni kedy svoj režim pravidelne dodržujem :) To je na tom to pekné. Blog ma jednoducho neobmedzuje a píšem si kedy chcem a čo chcem, úprimne od srdca. Hehe asi preto nemám ani toľko spoluprác ako niektoré žienky/slečny blogerky. No nemám ani potrebu sa za tým hnať, blog nemá byť o tom ako mať čo najviac produktov zdarma ako si to niektorý ľudia myslia. To by malo byť úprimne od srdca a malo by vás to v prvom rade napĺňať. Napríklad ja keď som postrehla nejaké blogerky, čo som sledovala že sa doslova začali hnať za spoluprácami, tak som ich prestala sledovať. Dôvod? Jednoduchý. Ich články neboli o ničom inom len o recenziách, z tých priam sršalo, že sú neúprimné a popravde aj tá hodnota článkov upadla. Takže toto naozaj nie je správna cesta. Ak už niekto chce písať nech to robí pre radosť a svoje potešenia a hlavne úprimne. Ľudia nepotrebujú faloš a hnanie sa za, ja vlastne ani neviem čím. Produktami zdarma? Fakt?! Za to krátke obdobie čo blogujem som sa naučila povedať nie. Keď už náhodou spolupráca, tak taká čo k môjmu blogu sedí a tiež som s tou značkou/firmou stotožnená. Žiadne bezhlavé recenzovanie a o ničom. Podľa mňa radšej nič a písať svoje "svojské" články ako by mal blogu upadnúť do nekonečného recenzovania a splňovania termínov.  Preto jednu stranu, ktorá toto náhodou číta a plánuje si založiť blog, prosím aby si uvedomili predtým to či ich to naozaj baví. Zároveň však druhú stranu tj. čitateľ prosím aby si nemysleli, že blogovanie nie je o ničom inom ako o tom dostávať produkty zdarma. Vôbec to tak nie je :) Je to väčšinou, že nás to baví a je to určité hobby, pre niektoré ženy dokonca určitá časť práce. Tak ako moje handmade. Ja som si blogovanie našla (alebo skôr ono našlo mňa) na odreagovanie a som tomu vďačná. Vďačná, že som vďaka blogu spoznala mnoho skvelých ľudí. Vďačná že sa o mne ľudia dozvedia z práce a okolia viac, ak teda chcú, ako len to čo si s nimi prehodíte pár slov počas obednej prestávky, firemnej žúrky alebo predajnej akcie. Vďačná zato ako môžem vyjadriť svoje názory a pocit. Vďačná zato že sa učím novým veciam.
Ďakujem ♥ naozaj úprimne. Jaj a Miška ak toto čítaš, ďakujem že si ma inšpirovala na ďalší článok aj za milé slová, ktoré ani nevieš ako ma veľmi potešili 😉

K fotkám len toľko vznikli v spolupráci so šikovnou Lujzou, od ktorej ste mohli postrehnúť aj tie predchádzajúce outfitové foto v článkoch. Chcela som fotenie poňať trochu fashion lebo tak na mňa pôsobí celá tá parochňa na mojej hlave, ktorú môžete vidieť a tak sme spoločne skúsili taký menší nádych fashion fotiek. Neviem  či sa nám podarili ale úprimne sama som asi nebola celkom ok v daný deň, vyčerpanosť robí svoje divy. Nechám to ale na vás posúďte, zhodnoťte a napíšte svoje názory na foto 😉 Mimochodom koľké z vás si prvotne z fotiek mysleli, že som naozaj išla z ryšavých dlhých vlasov na tieto krátke? :D Zmena čo? Veru aj ja som bola 1.x v šoku, keď som sa videla a na halloweenskej párty v F&F ma len baby utvrdili, žeby sa mi krátke vlasy hodili. Aj keď je fakt, že ja mám v hlave už dlhšie ešte kratší účes (hlavne po bokoch a vzadu) a nikdy by som ich nemala tak super husté ako je tá parochňa. No som presvedčená už viac o tom, že raz v mojom živote naozaj príde ten deň, keď pôjdem naozaj na krátko. Omrzí dorastie, som stále toho názoru, že sú to LEN vlasy. Parochňu plánujem ešte použiť na nejaké viac tematické fotenie (ešte neviem aké) ako som v minulosti mala to s balónmi a potom som sa rozhodla, že ju posuniem ďalej. Dám vám inak jeden typ ak dlhšie uvažujete nad tým sa dať ostrihať ale vaše okolie vás odhovára, je priam super si zaobstarať nejakú tú parochňu. Máte hneď reálnejšiu predstavu ako by ste vyzerali a tiež ako by na to okolie reagovalo. V dnešnej dobe takéto umelé parochne ale stále pomerne z kvalitného materiálu, môžete nájsť pomerne lacno. Oproti tomu koľko by vás vyšiel tento nový strih u kaderníčky a potom s ním nebudete spokojné. Ja som tú moju objednala zo sammydress, síce už nie je v ponuke ale je tam pomerne široký výber za super ceny, ak pravdaže nechcete tie z pravých vlasov😊 Na dnes už naozaj všetko. Majte sa.





photo by ReingraberPhotography
make-up  Beaty by Wandaluzia

coat - secondhand / dress - F&F winter collection / hat - sammydress similar here / wig - sammydress


Menovky: ,