Keď sa na výlet vyberieme...

Minulú sobotu sme sa rozhodli vybrať na "menší" výlet do prírody, keď sa na nás už to jarné slniečko tak pekne škerilo.Výnimočne mi dal priateľ voľnú ruku s výberom miesta kam pôjdeme. No a keďže ja som vášnivá kešerka, samozrejme som výlet musela spojiť aj s hľadaním kešiek :)

Pre objasnenie čo to vlastne ten geocaching je?
Geocaching je zábava, či určitý druh športu - geo znamená zem a cache znamená skrýša. Sú to teda skrýše na zemi, kdekoľvek, väčšinou na pekných zaujímavých miestach.
Každá skrýša má na internete svoju stránku, kde je popis miesta a súradnice GPS, podľa ktorých ju potom hľadači hľadajú. Geocacher - hľadač teda potrebuje na nájdenie mať GPS prijímač a prístup na internet. Skrýšu väčšinou tvorí vodotesná nádoba, v ktorej je ceruzka, zápisník - logbook a rôzne iné predmety. Hľadač si pri nájdení môže čokoľvek zobrať, no zároveň niečo aj pridať, aby cache ostala naďalej aj pre ďalších hľadačov. Po nájdení je potrebné urobiť o tom záznam aj na internete a tým sa podeliť o zážitky s ostatnými.

Preto som vymyslela takú "menšiu" túru v rámci dúbravských lesov. Začala to Dúbravskou hlavicou do  Ciuttiho kameňolomu, ku Waitovmu lomu až na Sandberg. Potom nejak naspäť ako sa nám podarí podľa značiek. Vtipná som čo... :D


Po hlavicu sme to poznali veľmi dobre, zopárkrát sme tam už predsa boli a cestou sme konečne zazreli lesy posiate snežienkami (vždy som o tom len čítala na iných blog a nikdy nevystihla ten správny čas v lese aby som ich videla)


Bolo to krásne a sprevádzali nás skoro celou cestou až ku kameňolomu. Konečne sme aj objavili medvedí cesnak ale rozhodla som sa ho nezbierať, keď som videla tie húfy ľudí ako idú cielene do lesa len naň.




Keď sme Ciuttiho kameňolom našli nastalo prvé a najpodstatnejšie hľadanie skrýše :) Pravdaže aj Maxík pomáhal. Po úmornom hľadaní a výslednom nájdení (bohužiaľ tento okamih nebol zaznamenaný fotkou, ktorá by mohla by verejne prístupná na internete) nasledoval malý oddych. Následne pokračovanie v ceste a v obdivovaní čara prírody.




Konečne sme sa dostavila na očakávaný Waitov lom. Odtiaľ by mal byť Sandberg vraj len 10 min. (aspoň tak som sa to dočítala pri preskúmavaní trasy doma cez internet)

Kameňov tam bolo neúrekom, tak som hľadanie skrýše vzdala. Predsa len hľadať ju bez GPS (áno ako vždy som išla do lesa s polo-vybitým mobilom :) pod kameňmi by bol problém, tak sme si s Maxom užívali aspoň výhľad a pocit slobody.


Juuu a už sa nám to blíži, v diaľke Sandberg či? :)



Niekto mal z výšok paniku a tento pohľad ho zabíjal....

...iný (tj. JA) by najradšej išli čo najviac ku kraju aby bolo všetko pekne vidieť :)

Z toho kopca sme naozaj zišli dole, ale pravdaže ako vždy u nás bežné,  nie po vyznačenej trase.



Hups nastal omyl toto je ten Waitov lom aj s kozami. Rozdiel čo? :) Aj to sa bežne pri našich výletoch stáva....hm čo už s nami. Dokonca tam bol aj "ovčiarsky" pes s iba takým malým rozdielom bola to fenka rasy Doberman ale nevadííí.





Posledný záber počas cesty domov a šup do reality. Je mi ľúto, že na väčšine fotkách som len ja a Max ale náš ďalší účastník mal hlavnú úlohu fotografa. Samozrejme sa tiež nerád fotí, čím to asi bude, že? :) Pokiaľ ste sa dostali až sem som rada, že som Vás mojim článkom neunudila k smrti a mali ste trpezlivosť si ho prezrieť celý.

Vaša ZuZu


Photo by Oknaj Lehcim
zdroj: www.geocaching.sk

Menovky: