štvrtok, 12. februára 2015

3.Rozhovor s Bežným Dievčaťom





Ahojte,
po dlhšej odmlke prinášam ďalší z rozhovorov. Tentokrát som vyspovedala šikovnú Evku Novanskú, ktorú väčšina z Vás pozná pod menom Bežné Dievča. Niečo o nej sa dočítate ďalej...


1. Väčšina ľudí ťa pozná ako Bežné Dievča, málokedy ťa spoznajú podľa mena. Skús sa teda predstaviť, kto vlastne si. Čo robíš, ak nefotíš a nemaľuješ? Ako si sa vlastne k handmade ako takému a foteniu dostala?


V prvom rade by som rada zdôraznila, že nerada o sebe rozprávam. No ale, tak asi budem musieť. Volám sa Eva Novanská a som úplne obyčajné dievča, ktoré sa snaží so svojím životom urobiť niečo v zmysle: „Je možné sa živiť aj tým, čo ma baví“. Zatiaľ sa mi to veľmi nedarí, ale nevzdávam sa. Moja cesta životom je trošku netradičná, mierne bohémska a silno individualistická.
Asi ma poznáte cez fotografie. Fotka je moje vyslobodenie zo zblúdilej minulosti, kedy som narobila viac škody ako úžitku. Skrátka rodičia si už nevedeli rady a chvíľu som dokonca musela žiť „niekde inde“. Bolo treba život niečím naplniť, niečím špeciálnym, čo by ma prinútilo existovať, snažiť sa, mať to tu rada. A vtedy prišiel nápad za milión od jedného múdreho pána: „Eva potrebuje foťák“. Nasledovalo silné „zaťukanie“ na čelo, ale nakoniec predsa len foťák bol, taký malý kompakt. Vyzeral ako automatická práčka a tým to všetko začalo. Pred 11-timi rokmi. Prvé „geniálne fotky“ a moje prvé pohľady na farebný svet. A už sa to nedalo len tak opustiť. Kto vie, ako by to bolo bez mojej „práčky“, či by som ešte žila a kým by som vlastne bola. Po postavení sa na vlastné nohy nasledovala prvá zrkadlovka so setovým objektívom. Potom prišla lepšia, ešte lepšia a teraz mám zatiaľ najlepšiu . Síce ma stála celé odstupné z práce a chvíľkovú finančnú neistotu, čo bude... ale teraz už je nová práca, nová živnosť a veľmi krátke dni.
Maľovanie obrazov prišlo až neskôr, keď som mala pocit, že to, čo začnem, by som mohla aj dokončiť, nevzdávať sa a nehodiť hneď všetko za hlavu pri prvom neúspechu. To ma naučilo maľovanie, ktoré doteraz neovládam, ale baví ma :).
Raz prišiel nápad od frajera kúpiť brúsku Dremel. Tak sme si ju kúpili na Vianoce, tuším tri roky dozadu a odvtedy bola brúska využívaná, stále zapojená v elektrike v mini dielničke. Už som aj chcela s výrobou náušníc prestať, ale po dvoch týždňoch som sa nevedela zmieriť s tým, že brúska je odpojená a leží prachom, tak som ju
znovu zapojila a išlo sa na to.
No a keď nevyrábam, nefotím a nemaľujem? Tak retušujem, zháňam rekvizity, obieham foto-miesta alebo dačo píšem a pripravujem... Na ostatné už veľa času neostáva. Ak predsa, tak rada zájdem do bratislavských klubov na príjemnú dnb muzičku, ktorá je mojou silnou inšpiráciou už hádam aj viac ako 15 rokov.

2. Prečo práve Bežné Dievča?
Už ani neviem, asi preto, že mám radšej bežné veci ako zbytočne nafúknuté bubliny.

3. Pamätáš si ešte presne svoj prvý fotoaparát aký to bol, prípadne aj máš niekde odloženú svoju prvú fotku z neho?
Toto je jedna z najstarších fotiek, fotoaparát sa dnes už sa nevyrába. Mal aj rôzne nastavenia času , clony, isa, atď...



Táto fotka sa mi voľakedy veľmi páčila, dnes už sa len pousmejem... :)
Toto som tiež považovala za niečo výnimočné:



4. Máš aj fotku na ktorú si k dnešnému dňu najviac hrdá?
Tak... a je po príbehu, začína realita . Nemám, možno by sa dalo pár kusov nazvať, že sú vydarené, ale o hrdosti by som zatiaľ pomlčala. Na to tu máme iných expertov :)

5. Napadlo ma ešte, keď si ten začiatok opísala naozaj tak, že z toho bolo naozaj cítiť príbeh a dušu.... Aké to pre teba je, keď fotíš?
Pocity? Beriem to ako prácu, vždy sa pripravím a chcem aby všetko prebehlo čo najprofesionálnejšie. Jediné čo vtedy cítim je, že nevnímam čas, že tri-štyri hodiny ubehnú ako voda. Pocity prichádzajú až po tom pri prezeraní v PC a s feedbackom od ľudí.

6. Ak by si si v tomto okamihu mala vybrať, ktorá z tvojich foto je doteraz podľa teba najviac vydarená? S ktorou sa tak najviac cítiš stotožnená? (nemusíš byť úplne, keďže si na seba taká prísna :))
Tak asi táto, keď už musím vybrať:


7. Rozmýšľala si niekedy, čo by si robila, keby že nefotíš a nemaľuješ? Vieš si to vôbec predstaviť?
Po tom všetkom, čo už vzniklo, si to neviem predstaviť.. asi by som sa dosť nudila a pozerala telku :)

      
      





8. Keby si mala povedať, čo osobne najradšej fotíš, myslím štýl? Tak isto v obrazoch... máš aj tam nejakú obľúbenú techniku? Keďže vidieť, že aj tie máš také rôznorodé. Napríklad teraz tie posledné sa úplne líšia od tých ostatných, ktoré si maľovala.
Áno, tie posledné sú iné. Učím sa pomaly so špachtľou maľovať, tak budú pribúdať podobné portréty a obrazy robené touto technikou.
Pri fotení sú to určite ľudia, vždy sa zameriavam na oči a ľahko skĺzavam do detailov. Do budúcna by som rada tvorila fotku ako celok: modelka s charizmou v špeciálnom oblečení plus vizáž, vo vybranom prostredí, s emóciou prípadne v pohybe. V zálohe mám aj viacero iných nápadov, všetko sa to ale točí okolo ľudí. Mám aj niekoľko svadieb od jari do jesene, tak uvidíme, kam na nakoniec vietor zaveje a na čo ostane čas :) .






9. Vráťme sa trochu späť k obrazom. Robila si už aj niekomu obraz na želanie?
Napr. ženský zadok, ktorý som už raz maľovala. Tak som robila druhý v iných farbách a namiesto štvorcového formátu bol obdĺžnik. Dosť ma nebavilo robiť dvakrát to isté. Alebo napríklad taký 180 cm veľký abstraktný, ktorý vznikol podľa pár poslaných fotiek, ktoré sa páčili budúcej majiteľke... samozrejme, že obraz bol nakoniec podľa mojich predstáv, ale páčil sa nám obom..
.
10. Zoberme do úvahy... Ak by si si mala vybrať medzi fotením a maľovaním, čo by bolo pre teba prvotnejšie?






Z toho sa snáď ani nedá vyberať. Asi je zbytočné o tom aj uvažovať.

11. Skús si predstaviť, že by si mala možnosť venovať sa naplno iba jednému, ba dokonca sa tým živiť. Avšak len jednou z týchto činností, ktorá by to bola v tomto prípade?
No tak teda fotenie, keď to musí byť takto :)



12. Kto ťa pozná, vie, že si fakt všestranný človek vo svojej tvorbe. Máš vlastne ešte niečo, nejakú techniku, ktorú si zatiaľ nevyskúšala, ale ťa láka? Ako sa povie: „niečo z iného súdka“.
Rada by som vyskúšala lepenie farebných sklíčok - vitráž a tým sa aspoň trochu priblížila výrobe lámp, ktoré mi ešte stále chodia po rozume . Ale neviem, či na to ostane ešte nejaký čas nazvyš.

13. Prezraď nám, v čom je to tajomstvo, že všetko stíhaš skĺbiť aj s bežným životom? Práca, fotenia, maľovanie obrazov, do toho výroba šperkov a medzi tým fotenie rôznych eventov. Domácnosť do toho ani nerátam.... ako to všetko stíhaš?
Nuž ani neviem, občas je to pekne na nervy. Cez víkend vstávam na budík, cez týždeň občas tvorím aj ráno pred odchodom do práce. Vylúčila som televízor, žehlenie, zbytočné návštevy a oslavy a dlhé telefonáty. Priznám sa, že veľa vecí ma vôbec nezaujíma... Vediem si zápisky a všetko robím rýchlo, aby mi ostalo viac času na tvorenie a na občasné párty cez víkendy :).

14. Úprimne ťa obdivujem. Ja to stále neviem skĺbiť :) Máš aj nejakú víziu, stanovený cieľ čo by si chcela dosiahnuť vo svojom živote?

Sny? Tie narážajú na hrubý múr, ktorý sa volá hypotéka. Spadnú na zem, potom sa oklepú a ďalej si poletujú vzduchom ako nereálne predstavy v reálnom svete. Ale základom snívania je opustenie 8 hodinovej klikacej práce a venovanie sa tomu, čo ma baví. Fotenie, maľovanie, písanie článkov, atď.... Som vtipná, čo? K tomu tie lampy a hudobná produkcia (to asi až na dôchodku). Základom je asi vedieť, čo človek chce, potom je ľahšie dosiahnuť svoje. Skôr ako len tápať vo vlastnej znudenej hlave a umárať sa pocitom, že sa nič nedá (to bola taká nenápadná výchovná vsuvka pre dnešnú mládež :).

15. Mám ešte jednu poslednú otázočku. Čo by si chcela odkázať ľuďom, ktorí tvoria tak ako ty?

Hm... asi to, že každý jeden krok vpred je dôležitý, že sa netreba vzdávať a ísť si za svojím snom aj keď sa občas zdá, že už nevládzete.... A že:
„Vždyť víš
štěstí je krásná věc,
štěstí je krásná a přepychová věc
Ale prachy si za něj nekoupíš.“

.. takze makať a občas sa aj flákať... :)


Ďakujem za rozhovor.
Na záver chcem poďakovať Evke, že sa nám trochu otvorila a porozprávala nám o svojom živote. Ďakujem za čas venovaný týmto mojím otázkam a zároveň prajem veľa šťastia do života.


Dúfam, že sa Vám rozhovor páčil a prajem pekný zvyšok dňa všetkým.
Vaša ZuZu


Kto by mal záujem o kúsok od tejto šikovnej sashenky stačí zavítať SEM -
SASHE - http://www.sashe.sk/BezneDievca
FACEBOOK - https://facebook.com/EvaNovanskaPhotography




2 komentáre:

  1. Great blog♥

    How about follow each other?
    I follow your blog. Waiting for you♥
    My Blog: http://juliemcqueen.blogspot.com

    OdpovedaťOdstrániť

Blogger Widget